Rýchle mobily, rýchle autá, rýchla doba. Okrem toho rýchle stravovanie, ktoré je fenoménom najmä veľkých miest. Slováci, vďakabohu, nezdravé hamburgery či kuracie krídelká prekukli. Dnes totiž hľadáme niečo zdravšie, niečo, o čom vieme, čo to vlastne je. No a keďže zdravú zeleninu a ovocie sa nedá jesť od rána do večera, netreba sa báť vrátiť k tradičným slovenským špecialitám.
Vysokorýchlostná doba dáva fastfoodu na smeč
Nie je fastfood ako fastfood. Po invázii prvých fastfoodových reštaurácií pod Tatry medzi nimi možno veľký rozdiel nebol, no dnes je to už iné. Existujú reťazce, kde za málo peňazí dostanete kvantum nenáročného jedla, zároveň však nechýbajú ani pobočky, v ktorých sa za slušné peniaze dajú zadovážiť vcelku výživovo hodnotné pokrmy.
“Bolo to rýchle, pohodlné a lacné. Ako mnohí príslušníci mojej generácie som sa do fast foodov okamžite zamiloval,“
Andrew Smith.
Problémom by tak nemuselo byť ani tak to, aké jedlo „hádžeme“ do žalúdkov, ale že ho hádžeme. Druhýkrát píšeme toto slovo bez úvodzoviek preto, že vôbec nejde o nadnesenú frázu. Či už nás k tomu donútilo zamestnanie, alebo to tak chceme robiť z vlastnej vôle, rýchlosť stolovania sa dnes nedá porovnať s minulosťou. Ba dokonca aj použité slovo „stolovanie“ je od nás veľmi odvážne.
Nielen rýchlosť zohráva rolu
Tradícia spoločného usadenia za stôl sa vytráca. Kedysi sa ľudia stretávali pri spoločnom jedle každý večer. Dnes už by sme len ťažko našli rodinu, ktorá dokáže každý deň zosúladiť svoj program kvôli večernému stolovaniu. Nemáme totiž čas. Jedenie zvládneme do 30 minút, často jeme po stojačky, narýchlo, z plastových obalov prilepení k mobilom. Všeobecnej popularite fastfoodu uponáhľaná doba v kombinácii s hektickým životom len a len nahráva.
No aby sme celú vinu nehádzali iba šialene rýchlej dobe, pozrime sa na ďalšie faktory. Masívny prechod z domácej stravy na fastfood si totiž výskumy vysvetľujú rozlične. Zatiaľ čo jedni dávajú za vinu silnému marketingu a reklame, druhí poukazujú na to, že mladšie generácie jednoducho nevedia variť alebo nechcú varením strácať čas. Podľa britského portálu The Independent si ľudia vo veku od 16 do 24 rokov radšej objednávajú pizzu, kupujú jedlo v reštauráciách, kaviarňach alebo na iných miestach, kde si ho môžu zobrať do ruky či so sebou.
Iskierka nádeje
Zatiaľ čo nezávislých reštaurácií ubúda, identické pobočky reťazcov s rýchlym občerstvením pohlcujú každé mesto západných krajín. No keďže dnes už len tak ľahko „nehltáme“ trendy západu (ako tomu bolo tesne po rozpade), svitá na lepšie časy. Na niektorých miestach totiž badať akýsi odklon od klasických fastfoodov. Súvisí to s boomom informovanosti o jedle a o tom, ako má kvalitné jedlo vyzerať. Chceme sa už za svoje peniaze skrátka dobre a kvalitne najesť, nechceme aby nás pokladali za hlupákov, čo do seba hodia čokoľvek.
Stále je tu však to „ale“. I keď táto revolúcia sa aspoň snaží tváriť zdravšie, fastfood bude zrejme vždy pokrmom, ktorý nie je synonymom zdravého životného štýlu. Ak už aj nie obsahom, tak aspoň formou, akou ho požívame.
Naše jedlá, naša hrdosť
Čoraz častejšie stravovanie ľudí mimo domovov, zmenené životné a stravovacie návyky, uvedomenie si kvality či pestrosť ponuky by malo viesť k rozvoju gastronomických zariadení a záujmu o národnú kuchyňu. Svoju dôležitú úlohu tu hrá aj cestovný ruch, v ktorom je snaha ponúknuť okrem hradov, kostolov či krás prírody aj príchuť pravých slovenských jedál. V spoločnom stravovaní by sme sa mali čo najviac držať jedál našich starých mám. A i keď naše tradičné mäsité či múčne jedlá nepatria k tým najvitálnejším pokrmom, stále sa to nedá ani len porovnať s umelými jedlami z niektorých fastfoodov.
“Deň sa začal sýtymi raňajkami, aby ľuďom stačila energia na ťažkú prácu. Druhýkrát sa rodina stretla za stolom pri teplej večeri,”
Katarína Nádaská.
Svet síce ponúka veľa zdravého jedla, no zdravé nemusí byť vždy aj chutné. Ideálne teda je, keď je z kvalitných surovín, vtedy je to záruka gurmánskeho zážitku. Presne takéto zážitky vám dožičíme aj v našej reštaurácii, kde pre vás máme pripravené menu poctivých slovenských špecialít. Budeme len radi, keď aj vy svojou troškou prispejete k tomu, aby západné jedlá nikdy naplno nenahradili tie naše. Dobrú chuť!
Zdroj: zn.sk, Adrián Berecz – etrend.sk, Milan Čupka – zurnal.pravda.sk,
Silvia Majerová – aktuality.sk
Foto: penzionkamzik.sk, istockphoto.com