Čo tak aspoň raz vyskúšať tradičné Vianoce naplno?

Čo tak aspoň raz vyskúšať tradičné Vianoce naplno?
21. decembra 2018 Patrik Boďo

Advent, stromček, oblátky, kapor, zemiakový šalát či polnočná omša patria k tradičným zvyklostiam slávenia vianočných sviatkov na celom Slovensku. Niektoré tradície časom zanikajú, niektoré zase vznikajú a niekedy zase príde doba, keď zabudnuté niekto objaví, či v novej podobe vzkriesi. Dnes bude reč práve o tradičných vianočných zvyklostiach, ktoré si iste zaslúžia vzkriesenie.

Vianoce v zahraničí…

Poďme najskôr trochu do sveta. Sto ľudí, sto chutí, a tak to platí aj s vianočnými tradíciami. Napríklad v takej Austrálii sú Vianoce hlavným sviatkom roka, ako aj čas, keď sú rodiny spolu a ľudia potrebujú zväčša veľa cestovať. Sviatky radi trávia najmä pri oceáne, na pláži. V tomto období je v Austrálii najhorúcejšie leto, a tak ľudia jedia väčšinou studené jedlá a deň začínajú pohárom šampanského. Na Štedrý deň si dávajú a otvárajú darčeky. Brazílčania Vianoce oslavujú od 24. do polnoci 25. decembra, kedy majú veľkú rodinnú večeru. Pred ňou idú von, navštevujú priateľov a navzájom si želajú všetko dobré.

A čo v takom Japonsku? Tam sviatky nepredstavujú kresťanský sviatok, ale akúsi „happy“ oslavu. Sú tiež časom na romantickú večeru s partnerom alebo na párty s priateľmi. Vianočné dekorácie však Japonci odstraňujú už 25. decembra a rýchlo ich nahrádzajú novoročnými ozdobami. Španieli zas bežne slávia vianočné sviatky s rodinou pri obede alebo večeri s bohato prestretým stolom. Vianočné obdobie tu však začína 22. decembra a pokračuje až do 6. januára, kedy si rozdávajú aj darčeky.

…Vianoce u nás!

Keď zablúdime do ďalekej histórie, tak na Slovensku mali Vianoce najskôr pohanský pôvod. Ešte v predkresťanskom období starí Slovania slávili zimný slnovrat. Bol to princíp solárneho kultu, čiže slnka. To znamenalo teplo, život či radosť, a práve preto si ho vážili. Zvyčajne sa to slnko personifikovalo do podoby malého dieťaťa, čiže, akoby sa rodilo nové slnko. Počas obdobia sa prinášala obeta slnku. Pálili sa nové vatry. Prinášali sa obetné dary v podobe medových koláčikov a medoviny. Neboli to teda nejaké krvavé rituály, ale skôr pozitívne obetné dary. Tým chceli vtedajší ľudia docieliť skorý príchod jari a zároveň vzdávali vďaku svojim božstvám za všetko, čo dobré ľudia prežili počas starého roku. Všetko sa zmenilo Po prijatí kresťanstva, približne medzi 8. a 10. storočím. Trvalo však takmer 200 rokov, kým sa kresťanstvo naplno etablovalo.

Predvianočný čas alias čas komunikácie a vzťahov

Dni pred Vianocami boli u nás vždy bohaté na ľudové zvyky. Od Kataríny začal takzvaný malý pôst, keď sa nesmeli robiť hlučné tanečné zábavy, ale aj stridžie dni. Mládež sa potrebovala stretávať a využívali na to určité dni na Katarínu, Ondreja, Barboru či Luciu. Boli to magické dni, počas ktorých sa robili magické aktivity. Napríklad, ľúbostná mágia, ktorú preferovali najmä slobodné dievčatá. Ale netreba to brať, že tomu aj bezhlavo verili. Malo to skôr spoločenskú funkciu, tieto dni boli pre mladých príležitosťou, aby sa mohli stretnúť a zabaviť sa.

Spôsob komunikácie bol medzi nimi úplne iný, ako je tomu teraz. Bol to čas nadväzovania nových vzťahov. Bolo dôležité, aby si mládenci vyhliadli nejaké dievčatá, alebo, aby sa už existujúci vzťah upevňoval a vyústil do manželstva. Na utužovanie takýchto vzťahov sa využívali práve zimné tanečné zábavy a magické dni na Barboru, Luciu, Mikuláša či Tomáša. Chodievalo sa s oceľou a počas týchto dní sa v obciach diali rôzne obchôdzky, ktoré realizovali najmä mladí ľudia.

S prípravami sa neotáľalo

Na Štedrý deň vstávali ľudia skoro ráno, už o druhej hodine v noci a najmä ženy. Tie museli mať do rána všetko napečené. Úlohou mužov bolo nanosiť vodu na celé sviatky, narúbať a uložiť drevo. Platilo pravidlo, že počas sviatočných dní sa nemalo nič fyzicky ťažké robiť. Do izby sa dávala pod stôl alebo do kúta otiepka slamy. Malo to symbolizovať narodenie Ježiša Krista v maštali. V deň D nesmelo nič visieť na klincoch, verilo sa, že koho odev zostane zavesený, ten sa do roka obesí. Nohy stola ľudia zväzovali železnou reťazou a pri štedrej večeri si na ňu vykladali všetci nohy, aby bola súdržnosť v ich rodine. Obsluhoval jeden človek, zvyčajne gazdiná. Ostatní museli sedieť. Na stôl sa dával jeden tanier navyše pre pocestného.

Prestreté, môžeme večerať!

Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. Oba symboly znamenali jediné, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok. Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba, po ktorej gazdiná namočila do medzu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom. Gazda potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho dal kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria celé jablko. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvoria hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, potom rodinu „navštívila“ choroba alebo dokonca smrť.

Na stôl sa položila vianočná polievka. Mohla to byť kapustnica, hríbová, slivková či hrušková polievka. Varila sa aj rybacia polievka. Po nej nasledovali kaše – prosná, cícerová, pšeničná, pohánková či krupičná. Tie sa pripravovali na slano alebo na sladko s medom. Po nich prichádzali prívarky, najmä strukovinové, ako šošovica, fazuľa. Ďalej nasledovali bobáľky, lámance, melence a po nich prišli na stôl pirohy, pirohy zemiakové alebo plnené lekvárom. Taktiež šúľance s makom, rezance s tvarohom, ryba varená, pečená, pstruh, kapor či úhor.

Na štedrovečernom stole nesmeli, samozrejme, chýbať koláče.

A čo darčeky? Vo vidieckom prostredí boli jednoduché. Otcovia po večeroch z dreva stružlikali deťom hračky, mamy šili bábiky. Začiatkom 20. storočia medzi cenné darčeky patrila napríklad kniha alebo exotické ovocie ako pomaranč. Dnes je to už o niečom inom, že? Nič to však nemení na tom, že stále ide o ten najkrajší sviatok cez rok, ktorý treba prežiť v pokoji a hlavne v kruhu najbližších. Celý kolektív rezortu Kamzík by vám tak rád poprial šťastné a nikým nerušené vianočné sviatky.

Zdroj: senior.sk, trnavahora.sk, najmama.aktuality.sk
Foto: istockphoto.com, Jaroslav Zwrtoolka Pitonak

S veľkým potešením vám oznamujeme, že 12. 6. Penzión Kamzík opäť otvárame.

Otvorenie a prevádzka bude samozrejme prebiehať v sprísnenom režime na základe odporúčaní a nariadení štátnych orgánov. Situáciu neustále sledujeme a podľa jej vývoja budeme následne postupovať.

Tešíme sa, že opäť zavítate k nám do Ždiaru.

Marianna a Štefan Bekešovci

Viac informácií