Ľudovej umeleckej výroby je stále menej a menej. Pri dnešných možnostiach i výdobytkoch techniky sa ani niet čomu čudovať. Niekedy šlo o výrobu úžitkových a dekoratívnych predmetov z tradičných materiálov tradičnou technológiou, dnes stačí byť zdôraznená estetická zložka. Aj napriek tomu existujú nadšenci, ktorí na tradičné remeslá vyrábané tradične nedajú dopustiť. Spoznajte ich.
Úžitok, ale aj dane
Pozrime sa najskôr do minulosti. Presnejšie do čias šikovných goralov, ktorí to popri vrtochoch počasia v horských oblastiach naozaj nemali ľahké. Výroba rôznych podomácky vyrobených predmetov slúžila z drvivej väčšiny pre potrebu výrobcu, jeho rodinu a blízke okolie. Remeslo samotné by však ani v tej dobe človeka neuživilo. Remeselník tak mal aj svoje gazdovstvo, pričom bol majstrom dvoch aj troch remesiel, lebo v chudobnej dedine sa z jedného vyžiť nedalo. Ľudová výroba niekedy výrazne ovplyvňovala ekonomickú situáciu miestneho obyvateľstva, ale súčasne odzrkadľovala múdrosť, vynaliezavosť, či výtvarné nadanie tvorcu.
Takmer v každej dedine bolo možné nájsť roľníkov zaoberajúcich sa kováčstvom, mlynárstvom, hrnčiarstvom alebo spracovaním dreva, prútia i travín. Najčastejšími remeslami boli tie, ktorých existencia bola podmienená dostatkom surovinovej základne v prírodnom okolí roľníka. Mnohé remeselné výrobky však patrili v minulosti spolu s hospodárskymi produktmi medzi povinné dávky odovzdávané poddanými panstvu.
Ku kováčovi na zubárske kreslo
Jedným z hlavných zamestnaní obyvateľov bolo pastierstvo, ktoré malo vplyv na rozvoj kožušníctva, a teda aj výrobcov produkujúcich výrobky z kože. Koža pochádzala z domácich i divých zvierat (ovčia, kozia, bravčová, teľacia, hovädzia, konská, medvedia, vlčia, kunia, srnčia, jelenia, líščia koža).
Obuvnícke remeslo zas ovládali viacerí obyvatelia obcí a niektoré odevné súčiastky a úžitkové predmety ako opasky, čiapky, krpce, baranice, remene na cepy, vrecká na tabak a pod. si zhotovovali sami. „Šuster“, podobne ako aj krajčír, šili krpce z bravčovej kože, kapce i papuče. Po I. svetovej vojne sa do dedín začínali dostávať továrensky vyrobené topánky od Baťu, ktoré postupne vytláčali výrobu tradičných krpcov.
Vzhľadom na rozptýlenosť goralských sídel a neustálu potrebu prác so železom sa v jednej dedine nachádzalo hneď niekoľko kováčskych vyhní, teda „kužní“. Kováč mal medzi miestnym obyvateľstvom vybudované vážené postavenie. Dokonale poznal technológiu spracovania železa, ale i miestne zvyklosti používané pri príprave hospodárskeho náradia. To poslúžilo aj pre vytrhnutie boľavého zuba či pri hojení rán na nohách hospodárskych zvierat.
Jasne zadelená práca
Netreba zabúdať ani na kolárov, tokárov, debnárov či korytárov, ktorí zabezpečovali dostatok drevených mažiarov, stúp, múčnic, sudov na kapustu, korýt na pečenie chleba, vedierok, dbaniek na mútenie masla, šafľov, bačovského riadu atď. Každý roľník si okrem iného vedel doma vyrobiť jednoduchý riad, potrebný pri jeho hospodárstve, či zariadenia potrebné v maštali ako rôzne rebriny, žľaby, lopaty, vidly, šafle a putne na napájanie dobytka.
Dôležitou súčasťou bolo tiež vŕbové prútie, ktoré sa využívalo na pletenie nesmierne užitočných košíkov a opálok. Väčšie pletené koše slúžili na prenášanie či uskladnenie poľnohospodárskych produktov, na kŕmenie dobytka, ale aj na prenášanie malých detí na pole pri časovo náročnejších poľných prácach.
Dôležité remeslá, samozrejme, vykonávali aj opačné pohlavia. Ženy zaoberajúce sa tkaním plátna volali „knapki“. Na starosti mali tiež predaj samotného ľanu, ľanových nití či ľanového semena. Keďže technika spracovania bola na nízkej úrovni, aj vyrobené plátno bolo menej kvalitné. Aby sa ale plátno stalo predajnejším, bolo rôzne upravované, napr. v mangľoch (stroje, na ktorých sa preťahovaním medzi dvoma tesnými valcami hladia tkaniny).
Remeslá treba držať pri živote!
Obraz remesla sa začal meniť rozvojom priemyslu a premien v spoločnosti. Epocha pary a elektriny umožnila lacnejšiu výrobu tovaru, ktorý systematicky a neľútostne potláčal ručnú výrobu. Dôsledkom tohto javu bolo schudobnenie dedinského obyvateľstva a postupný úpadok niektorých tradičných ľudových remesiel. K remeselníckym technikám sa ľudia vrátili z nutnosti v pohnutých časoch prvej a druhej svetovej vojny. V súčasnosti sa čoraz viac presadzuje ochrana a opätovné pozdvihnutie tradičného remesla, prostredníctvom organizovania mnohých súťaží, výstav a tiež jarmokov. Jedným z tých tradičných, ktorý sa každoročne koná už od roku 1991, je…
Festival ľudových remesiel v Kežmarku
Kráľovské mesto dostalo práva od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269. Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. V 15. – 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári aj zlatníci.
Na slávne remeselné a cechové tradície nadviazal festival ľudových remesiel pod názvom Európske ľudové remeslo. Dnes je tento festival vyhľadávaným medzinárodným kultúrno – spoločenským podujatím. Vyše sedemdesiat dobových stánkov pre remeselníkov, hrad, jeho nádvorie a architektúra meštianskych domov na hradnom a hlavnom námestí dotvárajú vzácne prostredie a neobyčajnú atmosféru. Viac ako 180 remeselníkov a ľudových umelcov zo Slovenska a zahraničia predvádza pred zrakmi návštevníkov do päťdesiat druhov remesiel.
Pre milovníkov zábavy, humoru a folklóru je počas troch dní EĽRO pripravený bohatý program na troch javiskách v areáli. Pre deti je pripravený zaujímavý program, atrakcie, bábkové divadlo, jazda na poníkoch a iné. Vyhľadávané sú aj detské atrakcie, vďaka ktorým si môžu rodičia v pokoji vychutnať ponuku festivalu, k čomu úspešne prispieva aj Centrum voľného času.
No a vy už viete, kde sa môžete ubytovať, keď festival nemáte poruke. Vynovené priestory rezortu Kamzík sa nachádzajú len 24 km od Kežmarku, takže cesta autom vám bude trvať do pol hodinky. Strávte tak aj vy víkend s rodinou plný tradičných slovenských remesiel a zaspomínajte si na hrdosť i pýchu našich predkov.
Zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, elro.kezmarok.sk, old.kezmarok.sk
Foto: elro.kezmarok.sk, shutterstock.com