Mikuláša sa nevieme dočkať každý rok. Poznáme ho ale dobre?

Mikuláša sa nevieme dočkať každý rok. Poznáme ho ale dobre?
5. December 2017 BAJAN Wordpress

Každé meno v kalendári je svojim spôsobom vzácne a má určitý význam. To dnešné meno, teda Mikuláš, je však ešte o čosi vzácnejšie. Už len kvôli tomu, že každý vie, kedy Mikuláš oslavuje meniny. Hlavne deti sa už príchodu dnešného dňa nevedeli dočkať. Prišiel, je konečne tu, dokonca zavítal aj do nášho blogu.

Zoznámte sa

Možno si teraz mrmlete, prečo by ste sa mali s Mikulášom zoznamovať. Veď ho poznáte ako svoju dlaň. No, to si možno len myslíte. Poznáme ho skôr ako toho najlepšieho priateľa všetkých detí, avšak jeho poslanie má omnoho väčší záber. Patrón zajatcov, biskup, mučeník, vyznávač a pomocník v núdzi. To všetko najobľúbenejšieho svätca charakterizuje. Ale poďme pekne po poriadku.

Málokto vie, že pôvod tohto vševediaceho dobrodinca nie je na severnom póle, ako to všetci poznáme z amerických filmov, ale priamo v Malej Ázii, teda dnešnom Turecku. Práve tu v 4. storočí pôsobil biskup menom Mikuláš. Síce je o jeho živote a činoch známych len málo faktov, historické zdroje prezrádzajú, že bol nielen temperamentnou osobnosťou, ale taktiež veľkým diplomatom, ktorý neraz uprednostnil milosť pred tvrdým zákonom a pomohol tak mnohým ľuďom v núdzi.

Uznávaný i prenasledovaný

Mikuláš sa narodil medzi rokmi 270 a 286 v Patare. Dnes ide len o ruiny pri meste Kalkan v Turecku. Bol synom majetných rodičov, ktorých dedičstvo neskôr rozdal chudobným. Mikuláš študoval v Alexandrii a podľa jednej z mnohých legiend cestou do Myry zachránil muža, ktorý spadol cez palubu. Keď loď dorazila do Myry, vyberali tam práve nového biskupa. Muž, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby sa ním stal práve Mikuláš.

Keď mal Mikuláš 19 rokov, jeho strýko, vtedajší biskup z Myry, ho vysvätil za kňaza a vymenoval za predstaveného kláštora Siónu. Po tomto úkone nový biskup pomáhal kresťanom prenasledovaným počas vlády Diokleciána a zachránil mnohých odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Prenasledovaniu však napokon neunikol ani on a skončil vo väzení. Napokon sa ale dostal na slobodu vďaka Milánskemu ediktu cisára Konštantína Veľkého, ktorým povolil vyznávanie kresťanstva. Potom sa z neho stal arcibiskup. Krátko po jeho smrti sa Mikuláš vydal na púť do dnešného Izraela. Po návrate ho vyhlásili za svätého a stal sa nástupcom svojho strýka v Myre.

Pôvodom Turek, no Mikuláš je aj tak náš!

Mikulášov kult sa po jeho smrti šíril ďalšie dve stáročia, pričom presiahol na celú grécku cirkev, neskôr aj na slovanské krajiny. K najväčšiemu Mikulášovmu uctievaniu došlo v 8. storočí v Rusku, ktorého je od tej doby patrónom.


Tradícia okolo Mikulášovej osoby je ale dnes veľmi výrazná v celej Európe. V predvečer 6. decembra navštevuje muž s bielou bradou deti, obdarúva ich alebo ich karhá. Ak sa Mikuláš nedostaví osobne, možno za oknom nájsť vrecúška naplnené sladkosťami. Keď ale príde, väčšinou si so sebou prinesie aj anjela a čerta. Viete vlastne prečo?

Dobro a zlo vždy kráčajú vedľa seba

Zvyk ponechať čisté čižmičky v oknách sa traduje práve z legendy, ako Mikuláš nechával darčeky v oknách chudobných ľudí. Deti si čistili topánky, aby do nich dostali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie. Deti v tomto momente zažívajú veľmi rozporuplné pocity, pretože sa návštevy čerta a Mikuláša na jednej strane obávajú, na druhej túžobne očakávajú sladkú nádielku.

U nás chodí s Mikulášom aj čert, ktorého odev by mal byť celý čierny a mal by vzbudzovať strach, pretože predstavuje zlo a trest. Podľa niektorých príbehov sa jedná o samotného hostinského, ktorý trestá neposlušné deti palicou alebo prútikom. A keď už má so sebou Mikuláš čerta ako symbol zla, musí to vyvážiť dobrom, preto ich sprevádza ešte anjel. Keď si Mikuláša k sebe povolal samotný Boh, poprosil ho, či by pre neho nemohli prísť anjeli. Preto ho sprevádza aj táto krásna postava.

Mikulášove sane sa u nás kĺžu ako po masle

Mikulášske zvyky ale nepoznajú všetci. Za morom prím zohráva jedine Santa Clause, ktorý deťom nosí darčeky cez komín pod stromček.

Nie je nič zlé na tom, keď sa deťom páčia televízne príbehy Santu a jeho lietajúcich sobov. No taký Mikuláś je dnes ľahko zameniteľný so Santom. Aj preto je potrebné vedieť, akú úlohu má Santa Clause, akú Mikuláš. Ten náš sa dopravuje pomocou ne/obyčajných (nelietajúcich) saní, ktoré sú najrýchlejšie na zasnežených cestičkách. Takýchto je okolo penziónu Kamzík mnoho, preto Mikuláš určite nebude mať problém zavítať aj do našich končín. Prajeme teda pokojne prežitý deň sv. Mikuláša.

Zdroj: vira.cz, dobrodruh.sk, aktualne.centrum.sk
Foto: shutterstock.com, Jozef Pitoňák