+čKaždý sviatok, ktorý zvyknú sláviť tak veriaci, ako aj neveriaci, sa postupom rokov mení, modernizuje. Ani Popolcová streda nie je výnimkou. Preto si prostredníctvom tohto článku aspoň zaspomínajme na tradičný zmysel najpôstnejšieho obdobia cez rok.
Koniec hodom
Ľudovo sa deň Popolcovej stredy nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda, latinsky Dies cinerum. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Po veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu.
Pôst nie je len o zákaze jesť mäso a ostatné jedlo požívať len v skromnosti. Hoci toto pravidlo je najznámejšie z celého pôstu, prísny pôst o chlebe a vode s jedným plným nasýtením sa viaže len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. V bežné piatky a ostatné pôstne dni je síce odporúčanie vyhnúť sa mäsu, ale v súčasnej dobe, kedy toto jedlo už nie je „sviatok“ a nepredstavuje výnimočnosť, sa kladie dôraz aj na iné aspekty a možnosti pôstu.
Najskôr zábava, potom strach, nakoniec očista
Pôst je prevzatý z múdrych zvykov našich praotcov, ktorí intuitívne pochopili jeho skutočnú podstatu. Vedeli, že telo po celoročnom cykle potrebuje čas na regeneráciu metabolizmu, tak ako potrebuje spánok, vzduch, vodu, odpočinok
Ani v tradičných goralských rodinách tomu nebolo inak. Pestrosť jarného zvykoslovia v celej oblasti dotvárali fašiangy, ktoré predchádzali 40-dňovému pôstu. Počas celého pôstneho obdobia gorali nevarili ani nejedli mäsité jedlá a na omastenie stravy pri varení používali len ľanový olej. Týmto olejom mastili najčastejšie surovú kapustu, ktorú jedávali so zemiakmi pečenými v rúre. V období pôstu sa predkovia zriekali i alkoholických nápojov.
Deň pred samotným pôstom však patril zábave, nazývanej aj vostatky či ňesopust. Išlo o najveselšie momenty z celého fašiangového obdobia. Konali sa zábavy, ktoré trvali od nedele do utorka pred Popolcovou stredou, pričom fašiangy končili symbolickým pochovaním basy. Účastníci tancovali čardáš, valčík, polku a vobotok. Okolo začiatku storočia aj krakoviak. Do tanca hrali muzikanti na gajdách a husliach, niekde na harmonike. Počas uvádzaných dní chodievali po dedinách koledníci, ktorých sprievod tvorili mládenci oblečení vo sviatočnom odeve, ale aj preoblečení za rôzne masky.
Návod na pôst
Pôst sa v minulosti bral omnoho vážnejšie, ako tomu býva dnes. Hlavne v dodržiavaní sa dnes s našimi predkami nemôžeme ani len porovnávať. Samozrejme, česť výnimkám. Treba si uvedomiť, že podstatou pôstu je obrátenie sa, sústredenie na podstatné veci nášho života s tým, aby priniesli osoh postiacemu sa a jeho okoliu. Pôst v žiadnom prípade nie je len otázkou jedla. postiť sa dá aj od pozerania televízie, od sedenia pri počítači, od nakupovania nepotrebných vecí, od maškrtenia, od prehnaného telefonovania, rozprávania o ničom, od hlúpeho kritizovania, od hundrania. Spravte si radšej nejaký výlet, ubytujte sa v komfortnom penzióne v objatí krásnej scenérie, dajte sa do režimu „off“ a poriadne postenie budete mať konečne na dosah.
Zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, dennikn.sk, rodinka.sk, sviatky.eu
Foto: shutterstock.com, Jozef Pitoňák