Goralské piesne plné temperamentu. Ktorá je vaša naj?

Goralské piesne plné temperamentu. Ktorá je vaša naj?
8. septembra 2017 Patrik Boďo

V predchádzajúcom článku sme načrtli presnú podobu goralského ideálu, ku ktorému by mal vzhliadať asi každý. Gorali však neboli iba zdatní a vážni ľudia, ale častokrát zábavní až smiešni. Samozrejme, v tom dobrom slova zmysle. Obľubovali totiž tance, hudobné nástroje a predovšetkým spev. Dnešný blog bude teda plný spevu.

Zmysel pre humor aj vážnosť

Okrem toho, že gorali dennodenne museli zápasiť s nevyspytateľným vrtochmi horského počasia, radi spievali, hrali na hudobné nástroje aj tancovali. Hlavne ich piesne sú veľmi temperamentné, optimistické, ba dokonca žartovné. Jednou z tých vtipnejších je aj pieseň Hojdana:

„A muj vočec ku mamuši a mamuša pjeře dře, a muj vočec na mamuši a mamuša he – he – he.“ V preklade: „A môj otec je pri mame a mama perie pára a môj otec je na mame a mama sa smeje he – he – he.“


Nezaprie sa ani skladba Hura, hura na zlodžeja Jonka:

„Hura, hura côši še mi zdalô, côši še mi tejtô nôcy pôd pieřine pchalô. Hura, hura nebede s nim spala, škaredny je, zarôšňony byk še naľnkala.“ Preklad: „Hurá, hurá, čosi sa mi zdalo. Čosi sa mi tej noci pod perinu pchalo. Hurá, hurá, nebudem s ním spať, škaredý je, zarasteného býka som sa naľakala.“


V repertoári goralských folkloristov síce nájdeme množstvo rezkých a srandovných piesní. Prejdime však trochu na inú nôtu. Ľudovka Janicek trove šece dokáźe ešte aj dnes privodiť nie jednej dievčine slzu na krajíčku:

„Janicek trove šece, kôsa mu kôšič nechce… Slunecko na zachodže, ma mila vodprovadž me… A jak se rozchodžili, vôba si zaplakali. Vôba do jednego, lancuska bjolego, vocka si učyrali.“ Po spisovne: „Janíček trávu kosí, kosa mu kosiť nechce… Slniečko zapadá, moja milá, vyprevaď ma… A keď sa rozchádzali, obidvaja si poplakali. Obidvaja do jedného, reťazca bieleho, očká si utierali.“

Ticho nikdy nebolo!

Ľudové skladby zohrávali (aj stále zohrávajú) v živote goralov dôležitú úlohu, ktoré vznikali pri práci doma, na poli, v lese i v bežnom živote. Jednoducho „za pochodu!“ Tancovalo a spievalo sa azda pri všetkých životných udalostiach. U goralov v minulosti hudba nebola súčasťou len azda pri pohrebnom sprievode. Samozrejme, iba ak si ju umierajúci žiadal. Ľudia ju však v smútočnom období považovali za márnivosť.

Určitý druh hudby, resp. nejakých zvukov v podobe cvendžiacich zvončekov, bol však badateľný aj počas úmrtia. Čo najskôr po úmrtí sa totiž príbuzní snažili o prvé zvonenie, ktorým sa úmrtie oznamovalo všetkým ľuďom v dedine. Podľa zvonenia vedeli, či zomrel muž, žena alebo dieťa. Mužovi sa zvonilo na jeden vrch – zvonár zazvonil a skončil, žene na dva vrchy – zvonár zazvonil prvý raz, urobil krátku pauzu a zazvonil druhý raz. Dieťaťu zvonili plynule bez prestávky alebo na cengalke. To ale nebol koniec. Dokonca aj pesničky zazneli. Na samotnom pohrebe totiž rechtor spieval odoberanki – piesne, v ktorých sa zosnulý lúčil s každým členom rodiny.

Úplne inak, samozrejme, zneli tóny cez svadbu. Už prichádzajúceho ženícha s družinou pre nevestu na sobáš domáci hneď nepustili do domu, ale vstup mu zahradili žrďou. Kým stáli pred domom, družina spievala piesne, zamerané na mladý pár. Počas stolovania hrala hudba a svadobčania spievali žartovné ľudovečky, zamerané zvlášť na svadobných funkcionárov, kuchárky, jedlá, ale aj na ženícha a nevestu.

Folklórne skupiny, ďakujeme!

Goraľom nebolo do spevu len pri najväčších slávnostiach, ale aj pri rôznych iných aktivitách či obyčajných činnostiach. Napríklad pri kosení trávy a sušení sena dávali gorali o sebe vedieť hlasným spevom a vzájomným žartovným doberaním sa pri prevolávaní z jedného vŕšku na druhý.

Azda tou najznámejšou goralskou ľudovkou je už dlhodobo Goralu, czy ci ne žaľ, v ktorej je výstižne odzrkadlený spôsob života v nehostinných podmienkach. Tú sme si už ale spoločne zaspievali v článku o Ideálnom goraľovi, ktorému by sa mal každý podobať.

Nesmieme zabúdať ani na skladby ako Za gôrami, za dôlami; Tancovala gôrolecka či Hej, gôraľe, ktoré dokážu mnohých z nás chytiť kedykoľvek za srdce. Tú poslednú menovanú ľudovku sa dokonca odvážila ešte pred 10 rokmi prespievať aj známa česká speváčka Ewa Farna s kapelou Čechomor a Olza. Treba povedať, že moderná verzia je príjemným spestrením dnešnej doby. Veď, posúďte sami:

Pravé, nefalšované ľudovky, sú však prespievané kapelami z trochu iného súdka. Z goralských obcí pochádza množstvo známych folklórnych zoskupení, ale aj sólistov, ktorých repertoár obsahuje goralský spev, hudbu alebo tanec predošlých generácií. Medzi chýrne folklórne zoskupenia patrí Goral (Suchá Hora a Hladovka), Mútňanka (Mutné), Kamenčan (Zákamenné), Fľajšovan (Oravská Lesná), Rabčičanka (Rabčice). Práve tieto kapely sú akýmsi prenášadlom pekných zvykov a tradícií, ktoré sú balzamom nielen pre oči, ale i uši.

Ždiar plný melódie, Ždiar plný života

Na neobyčajne pútavý folklór so svojimi typickými tradíciami a zvyklosťami možno natrafiť aj pri obkolesení Belianskych Tatier v krásnej oblasti Ždiaru. Začiatky činnosti spojené s autentickým folklórom sa datujú až do roku 1925. V tomto období vznikol prvý ľudový folklórny súbor „Ždiaran“ pod vedením Mateja, Jána a Jozefa Pitoňákovcov a Vojtecha Sobankého.

Nadšenci s temperamentom a vášňou pre hudbu z tejto skupiny sa tak nezmazateľnými písmenami zapísali do kroniky najimpozantnejších goralských kapiel široko-ďaleko. Tieto ľudové rituály sa dnes snažia zachovať vo svojom pestrom programe hudobníci v už spomínanom folklórnom súbore Goral. Bohaté tradície a zvyklosti, vášnivý tanec a vtáčí spev v jedinečných ždiarskych krojoch ste si mohli vychutnať už aj toto leto počas Goralských folklórnych slávností. Síce tento rok počasie nevyšlo, uši si iste prišli na svoje. Odzneli totiž viaceré nostalgické skladby, ktoré bolo radosť počúvať.

Keď ste sa nestihli zúčastniť Zamagurských folklórnych slávností a ani tých Goralských, nezúfajte! Hudby tu nie je cez celý rok nikdy dosť, pričom popri zábave si môžete oddýchnuť v jednom z mnohých penziónov v melancholickej prírode. Pred výberom toho správneho penziónu sa ale s nami ešte podeľte o tú svoju TOP goralskú pieseň, ktorá vám neraz spôsobuje husiu kožu. Napíšte nám ju kľudne do komentára pod článok na Facebooku. Možno aj tam vznikne zaujímavá zbierka (ne)tradičných goralských ľudoviek.

zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, zdiar.sk, zakamenne.sk

0 Comments

Leave a reply