Deň stromov je opäť tu! Slovensko patrí medzi najlesnatejšie krajiny v Európe, pričom sa pýši vyše 40 % zalesnenosťou. Cieľom je podporiť záujem verejnosti o lesnícku problematiku, sprostredkovať jej históriu i súčasnosť, poslanie, význam a nenahraditeľnosť. Zámerom je, aby si ľudia uvedomili estetickú, psychologickú a hospodársku hodnotu stromov. Preto sme sa k tomuto počinu odhodlali aj u nás v rezorte Kamzík.
Požierači oxidu uhličitého
Dávajú nám blahodarný kyslík, sú domovom pre množstvo živočíchov, v horúčave ponúkajú užitočný tieň, v zime popri krásne ozdobenej jedličke v krbe zahorí ohník, ktorý vie vždy príjemne zahriať. Stromy sa stali prirodzenou súčasťou biotopov na Zemi a drevo zase neoddeliteľným doplnkom našich interiérov.
Planéta Zem je domov viac ako 23 000 rôznych druhov stromov. Tie neprodukujú „iba“ kyslík. Jeden strom dokáže absorbovať až 48 kilogramov oxidu uhličitého ročne! Za svoj život tak každý jeden strom zadrží aj tonu tejto klímu ohrozujúcej látky. Stromy pritom prijímajú až 90 % svojej výživy z atmosféry a iba 10 % z pôdy.
Podzemné „chatovanie“ cez korene
Najmenším stromom na svete je trpasličia vŕba. Vyskytuje sa na severe, v arktických oblastiach tundry a len zriedkavo vyrastie o viac ako pár centimetrov nad zemou. Na druhej strane barikády sú sekvoje, ktoré dorastajú do výšky až 80 m. Najmohutnejší strom na svete je sekvojovec mamutí s menom General Sherman, ktorý sa nachádza v Kalifornii. Najrýchlejšie rastúce stromy sú zas austrálske eukalypty, ktoré za necelých 20 rokov narastú do výšky 35 m. Najviac vody (120 000 l) v sebe dokážu zadržať africké baobaby.
Azda najväčšou zaujímavosťou ostáva, ako jednotlivé stromy dokážu medzi sebou komunikovať. Rovnaké druhy sa navzájom „varujú“. V 70-tych rokov 20. storočia štúdie odhalili tento fenomén u vŕb a topoľov. Vo všeobecnosti platí, že stromy produkujú cez svoje listy nadbytok chemických látok nielen preto, aby sa chránili, ale aby varovali aj ostatné stromy. Okrem toho majú spoločný jazyk, dorozumievajú sa a starajú sa o seba. A hoci my vidíme iba ich nadzemnú časť, koreňový systém stromov je poprepájaný ako naše internetové siete. A načo vlastne potrebujú takúto rozsiahlu komunikačnú sieť?
Aspoň dnes si stromy vážme!
Stromy, na rozdiel od ľudí, nikdy nezomierajú z dôvodu staroby. Pôvodcami ich zániku sú väčšinou hmyz a rôzne choroby. Preto napríklad také vŕby ohrozené hmyzom vydávajú chemické varovanie blízkym stromom, ktoré na základe toho vylučujú viac látky (tanín) odpudzujúcej škodce. Aby sme ale za katov stromov nevinili len hmyz a iných škodcov, treba sa pozrieť, ako sa k stromom správame my ľudia. Zaujímavý je len pohľad na fakt, že stromy v mestách sa dožívajú v priemere o 13 rokov menej ako stromy v lese.
Presne kvôli tomu by sme aspoň dnešné posolstvo nemali prehliadať. Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske a postupne sa rozšírila do celého sveta. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti od klimatických podmienok vhodných k vysádzaniu stromov. V stredoeurópskych krajinách bol za dátum dňa stromov ustanovený 20. október. V tento deň sa schádzajú členovia rôznych organizácií a jednotlivci, aby si pripomenuli dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzajú a realizujú ďalšie zaujímavé aktivity i programy.
Čo vy a vaše aktivity? Už ste si niečo naplánovali? Keď nič, tak si aspoň uctite blahodarné stromy strávením voľného času priamo v ich lone. Ideálne je navštíviť nový „magnet“ Tatier, teda Chodník korunami stromov v Bachledovej doline. Okrem slovami neopísateľnej prechádzke sa dozviete niečo viac o tradičných slovenských stromoch.
Zdroj: minzp.sk, 24hod.sk, skolskyservis.teraz.sk, skautskyradce.cz
Foto: istockphoto.com, chodnikkorunamistromov.sk