Medzinárodný deň žien považuje väčšina spoločnosti, hlavne staršej generácie, za manipulatívny prežitok komunizmu. Dnešok by sme však mali vnímať ako pripomienku dlhodobého úsilia žien o rovnoprávnosť v spoločnosti, či len zaspomínať si v tento deň na život v dobách minulých, kedy to jemnejšie pohlavie nemalo vôbec ľahké.
Okaté vy(zne)užitie sviatku
Mnohí stále považujú MDŽ za socialistický prežitok. Vedúci zvykli počas dňa rozdávať pracovníčkam červené karafiáty a podnik im pripravil kultúrne podujatia. Cieľom bolo vzdanie úcty a vďaky socialistickej žene – pracovníčke a občianke. Sviatok všetkých dám bol zneužitý pre potreby režimu a ideológie. Politická garnitúra pracovala intenzívne na tom, aby z tohto sviatku vytvorila dôležitý deň na oslavu ani nie tak ženskosti, ale na ospevovanie politickej ideológie. Preto sa v našich končinách MDŽ spájal s dňom, keď ženy zväčša oslavovali doma pri deťoch, politici ich za to velebili na tribúnach a muži to všetko zapíjali s priateľmi v krčme.
Nie Rusko, ale USA!
To, že sa spája tento sviatok so socializmom, nie je chybou samotného sviatku, ale ľudí, ktorí ho značne zneužívali na rôzne účely. Tento deň okrem toho sprotivujú aj aktivity politikov, ktorí sa chcú zapáčiť ženám a získať ich pre svoje záujmy. Skôr by pasovalo, keby sa prijali opatrenia, ktoré by ženám ešte o čosi zjednodušili a uľahčili život. Ženy stále potrebujú viac úcty, spoločenského uznania a menej arogancie. Veď takto predsa vznikla celá myšlienka MDŽ.
Korene sviatku siahajú do Ameriky a s komunizmom nemajú nič spoločné. Písal sa rok 1908. Do ulíc New Yorku vyšlo 40 000 krajčírok a svoju nespokojnosť dali zreteľne najavo. Protesty boli úspešné a pracujúcim ženám sa podarilo vybojovať niekoľko výhod. Najdôležitejším úspechom bolo získanie hlasovacieho práva, 8 hodinový pracovný čas a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva.
Goralské ženy so silou hory
Tak či onak, jemnejšie pohlavie to nemalo ľahké ani v našich končinách. Nemusíme ani zachádzať nejak hlboko do histórie, aby sme videli, že ženy vďaka rôznym kultúrnym zvykom toho museli znášať naozaj dosť. Zoberme si na paškál také goralské ženy, ktoré nemuseli súperiť len s podmienkami nevyspytateľných horských oblastí, ale s mnohými ďalšími vecami. Hlavné ťažisko poľnohospodárskej práce spočívalo práve na ženách. Možno trochu prekvapujúco, že? Pýtate sa, kde boli muži? Tí odchádzali za prácou mimo obec, aby aspoň čiastočne zlepšili zlú ekonomickú situáciu svojich rodín. Niekedy sa vracali iba v čase najintenzívnejších poľnohospodárskych prác.
Rodenie na úrodnú pôdu
A to doslova a do písmena! Ale nepredbiehajme. Goralská žena to nemala ľahké ani počas tehotenstva. Narodenie dieťaťa mohla ovplyvniť ešte pred jeho počatím, už v dievoctve. Slobodné dievčatá nemali zabiť malé mačiatka, ani iné mláďatká, ak nechceli, aby neskôr priviedli na svet postihnuté deti, ktoré nebudú hovoriť, prípadne mŕtve deti. O dievke, ktorá nosila vrkoč prehodený na boku ramena, ľudia hovorili, že už nie je poctivá. Dievke, ktorá nosila vlasy upravené do dvoch vrkočov, vzadu spletených a založených do hojtky, predpovedali, že bude mať nemanželské dieťa. Slobodnú matku nazývali přespanka a jej dieťa nojdek. Prípadne takéto deti prezývali podľa nezvyčajných mien, ktoré zámerne udeľoval miestny kňaz.
Pre tehotnú ženu platili určité zákazy, ktorých porušenie by mohlo dieťaťu uškodiť. Mali zákaz dvíhať ťažké bremená a vykonávať namáhavé práce, tehotnej žene bolo zakázané pozerať na škaredé, nepekné veci, žobrákov, mŕtvych, myši (dieťa by mohlo mať sivú kožu), na oheň (ak by sa žena zľakla a chytila svojho tela, na tom istom mieste by malo dieťa znak – červený fľak, nazývaný aj oheň). Hoci sa tieto zákazy považovali za povery, aj zo súčasného lekárskeho hľadiska predstavujú takéto psychické stresy pre dieťa nebezpečenstvo.
Spoločnosť pristupovala ku gravidnej žene pozitívne, zároveň však bola považovaná za nečistú a mohla priniesť nešťastie. Preto bola čiastočne spoločensky a priestorovo izolovaná. V cudzom dome vítaná nebola. Okrem toho často až do samotného pôrodu pracovali, a preto sa neraz stalo, že porodili pri robote priamo na poli. Ak žena pracovala s motykou, tak ňou preťala pupočnú šnúru, inokedy ju pretrhla nechtami a uviazala. Dieťa potom v zástere doniesla domov. Ešte začiatkom 20. st. musela žena po pôrode ležať šesť týždňov v posteli a nesmel ju nik cudzí vidieť. Ak žena kojila aj po otehotnení, staršie ženy to považovali za krivdu páchanú na očakávanom dieťati. Pri ukončení kojenia sa museli ženy pred deťmi skrývať, aby si odvykli. Aby stratili mlieko, prikladali si na prsia kyslú kapustu.
Čo tak si spomenúť prežitkom?
Práca nestála ani za zavretými dverami. Celý priestor okolo ohniska patril predovšetkým ženám, ktoré tu varili, alebo pri ňom vykonávali ostatné domáce práce. Gazda sa zdržiaval najmä v priestore pri stole, kde vybavoval záležitosti súvisiace s chodom hospodárstva.
Ženy minulosti museli bojovať za svoje práva, študovať, inde zas ťažko pracovať či dokonca rodiť na poli. Dnes sa situácia v mnohých ohľadoch zlepšila, no to nič nemení na tom, že treba využiť príležitosť a poďakovať všetkým príslušníčkam nežného pohlavia za to, aké sú krásne, dobré, starostlivé, úžasné, a akí sme radi, že ich máme.
A ak chcete sviatok žien chytiť poriadne za pačesy, vybehnite priamo do Belianskych Tatier. Ubytujte sa v nejakom útulnom penzióne a nadýchnite sa prostredia, v ktorom ženy dennodenne dokazovali a aj stále dokazujú, prečo si ich treba nesmierne vážiť.
Zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, cms.valley.sk, plnielanu.zoznam.sk, refresher.sk, plestinska.blog.sme.sk
Foto: shutterstock.com, carolynyeager.net, topky.sk, kysuckemuzeum.sk, Jozef Pitoňák