Vianočný stromček je dlhé roky spoločníkom skoro každej domácnosti počas najkrajšieho sviatku. Či už to živý alebo umelý, hlavná pointa a význam ostávajú rovnaké. Ako to však bolo kedysi v typických goralských rodinách?
Symbolika dreva je jasná!
Prvá historicky doložená zmienka o zdobení stromčekov pochádza z roku 1570 zo severonemeckých Brém. Z verejných priestranstiev začali vianočné stromčeky prenikať do domácností v 17. storočí, pričom až v 19. storočí sa rozšírili z veľkých miest na dedinu. Katolícka cirkev im totiž spočiatku príliš nefandila. Právom ich považovala za pohanské predmety. Nakoniec im ale dala kresťanský význam, pretože strom (drevo) sa stalo symbolom života Krista (do jaslí z dreva uložený, na drevenom kríži zničený), zelené konáre znamenajú život večný, jablká pripomínajú pramatku Evu a jej prvý hriech, orechy zas privolávajú lásku.
Orientačný „plot“ aj prísun vitamínov
Stromy mali výsostné postavenie aj v goralskej kultúre. Neboli len súčasťou výzoru miestnej krajiny, ale slúžili aj ako orientačné body, ba dokonca vyznačovali hranice pozemkov. Vo dvoroch zas zvykli byť najmä jablone, pretože kvôli ťažkým klimatickým pomerom sa iným ovocným stromom veľmi nedarilo. Úroda jabĺk zohrávala svoju rolu práve počas Vianoc, kedy toto ovocie naplno spĺňalo svoj sviatočný význam. Vráťme sa už ale späť k stromčekom…
Obrátený stromček? Nič nezvyčajné
Po vianočný stromček, inak nazývaný aj podlas, podlažnik, pôdlažnicka, do lesa chodieval najčastejšie gazda, teda otec rodiny. Cez Vianoce visel pôvodne nad vianočným stolom, upevnený na povale za hrubý koniec kmeňa a zavesený špicom nadol. Zdobili ho jablká, orechy, slamené ozdoby, aj farebne upravené oblátky či sviečky.
Vo visiacej podobe stromček pretrval približne do tridsiatych rokov 20. storočia, kedy ho už začali stavať na podlahu do stojana. Pod jedličku gorali kládli snop ovsa ako symbol vďaky za úrodu a zároveň požehnanie nastávajúcej úrody v nasledujúcom roku, ale aj betlehem. Neskôr mal strom miesto na stolíku. Niekde bolo zvykom stromček hneď po večeri obrať a zaniesť na hnoj, aby bol dobytok chránený od chorôb. Menší, neozdobený stromček sa zvykol dávať aj do maštale.
K tradičným ozdobám pribudli v povojnovom období salónky, ktoré tvorili kocky cukru zabalené v papieri a staniole. V chudobných rodinách kocky cukru nahrádzali malé drievka, prípadne kvaka alebo zemiaky. Od polovice 20. storočia k salónkam postupne pribudli čokoládové kolekcie, fúkané sklenené gule a rôzne figúrky, kupované na jarmokoch.
Pravý význam bohatých Vianoc
Po večeri nasledovala modlitba a potom ako prvé prichádzali k vianočnému stromčeku deti, tak ako to býva aj dnes. Darčeky boli ešte aj v povojnovom období veľmi skromné. V chudobných rodinách len niekoľko kúskov ovocia, väčšinou oriešky a jabĺčka. Honosnejšie obdarúvanie bolo rozšírené až od polovice 20. storočia.
A i keď darčeky zvykli byť výrazne chudobnejšie ako dnes, pokoj a láska počas štedrého večera bohato stačili. Gorali sa venovali hlavne jeden druhému. Z tohto pohľadu mali sviatky viac než len bohaté.
Čas strávený v kruhu najbližších a s vianočnou atmosférou je na nezaplatenie. Prajeme vám preto pokojné a nikým nerušené vianočné sviatky bez veľkého stresu a zhonu. Šťastné a veselé!
Zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, Dana Novotná – novinky.cz
Foto: istockphoto.com