{"id":2882,"date":"2018-07-04T10:00:45","date_gmt":"2018-07-04T08:00:45","guid":{"rendered":"http:\/\/penzionkamzik.sk\/?p=2882"},"modified":"2018-07-06T08:12:37","modified_gmt":"2018-07-06T06:12:37","slug":"ludove-remesla-vymieraju","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/penzionkamzik.sk\/en\/ludove-remesla-vymieraju\/","title":{"rendered":"\u013dudov\u00e9 remesl\u00e1 vymieraj\u00fa, no e\u0161te nevymreli. Kde ich n\u00e1js\u0165?"},"content":{"rendered":"

\u013dudovej umeleckej v\u00fdroby je st\u00e1le menej a\u00a0menej. Pri dne\u0161n\u00fdch mo\u017enostiach i\u00a0v\u00fddobytkoch techniky sa ani niet \u010domu \u010dudova\u0165. Niekedy \u0161lo o <\/strong>v\u00fdrobu \u00fa\u017eitkov\u00fdch a dekorat\u00edvnych predmetov z\u00a0tradi\u010dn\u00fdch materi\u00e1lov tradi\u010dnou technol\u00f3giou,\u00a0dnes sta\u010d\u00ed by\u0165 zd\u00f4raznen\u00e1 estetick\u00e1 zlo\u017eka. Aj napriek tomu existuj\u00fa nad\u0161enci, ktor\u00ed na tradi\u010dn\u00e9 remesl\u00e1 vyr\u00e1ban\u00e9 tradi\u010dne nedaj\u00fa dopusti\u0165. Spoznajte ich.<\/strong><\/p>\n

\u00da\u017eitok, ale aj dane<\/h2>\n

Pozrime sa najsk\u00f4r do minulosti. Presnej\u0161ie do \u010dias \u0161ikovn\u00fdch goralov<\/a><\/strong>, ktor\u00ed to popri vrtochoch po\u010dasia v\u00a0horsk\u00fdch oblastiach naozaj nemali \u013eahk\u00e9. V\u00fdroba r\u00f4znych podom\u00e1cky vyroben\u00fdch predmetov sl\u00fa\u017eila z\u00a0drvivej v\u00e4\u010d\u0161iny pre potrebu v\u00fdrobcu, jeho rodinu a bl\u00edzke okolie. Remeslo samotn\u00e9 by v\u0161ak ani v\u00a0tej dobe \u010dloveka neu\u017eivilo. Remeseln\u00edk tak mal aj svoje gazdovstvo, pri\u010dom bol majstrom dvoch aj troch remesiel, lebo v chudobnej dedine sa z jedn\u00e9ho vy\u017ei\u0165 nedalo. \u013dudov\u00e1 v\u00fdroba<\/a><\/strong> niekedy v\u00fdrazne ovplyv\u0148ovala ekonomick\u00fa situ\u00e1ciu miestneho obyvate\u013estva, ale s\u00fa\u010dasne odzrkad\u013eovala m\u00fadros\u0165, vynaliezavos\u0165, \u010di v\u00fdtvarn\u00e9 nadanie tvorcu.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Takmer v ka\u017edej dedine bolo mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 ro\u013en\u00edkov zaoberaj\u00facich sa kov\u00e1\u010dstvom, mlyn\u00e1rstvom, hrn\u010diarstvom alebo spracovan\u00edm dreva, pr\u00fatia i\u00a0trav\u00edn. Naj\u010dastej\u0161\u00edmi remeslami boli tie, ktor\u00fdch existencia bola podmienen\u00e1 dostatkom surovinovej z\u00e1kladne v pr\u00edrodnom okol\u00ed ro\u013en\u00edka.<\/strong> Mnoh\u00e9 remeseln\u00e9 v\u00fdrobky v\u0161ak patrili v minulosti spolu s hospod\u00e1rskymi produktmi medzi povinn\u00e9 d\u00e1vky odovzd\u00e1van\u00e9 poddan\u00fdmi panstvu.<\/p>\n

Ku kov\u00e1\u010dovi na zub\u00e1rske kreslo<\/h2>\n

Jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch zamestnan\u00ed obyvate\u013eov bolo pastierstvo, ktor\u00e9 malo vplyv na rozvoj ko\u017eu\u0161n\u00edctva, a teda aj v\u00fdrobcov produkuj\u00facich v\u00fdrobky z\u00a0ko\u017ee.<\/strong> Ko\u017ea poch\u00e1dzala z dom\u00e1cich i div\u00fdch zvierat (ov\u010dia, kozia, brav\u010dov\u00e1, te\u013eacia, hov\u00e4dzia, konsk\u00e1, medvedia, vl\u010dia, kunia, srn\u010dia, jelenia, l\u00ed\u0161\u010dia ko\u017ea).<\/p>\n

Obuvn\u00edcke remeslo zas ovl\u00e1dali viacer\u00ed obyvatelia obc\u00ed a niektor\u00e9 odevn\u00e9 s\u00fa\u010diastky a \u00fa\u017eitkov\u00e9 predmety ako opasky, \u010diapky, krpce, baranice, remene na cepy, vreck\u00e1 na tabak a\u00a0pod. si zhotovovali sami. \u201e\u0160uster\u201c, podobne ako aj kraj\u010d\u00edr, \u0161ili krpce z brav\u010dovej ko\u017ee, kapce i papu\u010de. Po I. svetovej vojne sa do ded\u00edn za\u010d\u00ednali dost\u00e1va\u0165 tov\u00e1rensky vyroben\u00e9 top\u00e1nky od Ba\u0165u, <\/a><\/strong>ktor\u00e9 postupne vytl\u00e1\u010dali v\u00fdrobu tradi\u010dn\u00fdch krpcov.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Vzh\u013eadom na rozpt\u00fdlenos\u0165 goralsk\u00fdch s\u00eddel a neust\u00e1lu potrebu pr\u00e1c so \u017eelezom sa v jednej dedine nach\u00e1dzalo hne\u010f nieko\u013eko kov\u00e1\u010dskych vyhn\u00ed, teda \u201eku\u017en\u00ed\u201c. Kov\u00e1\u010d mal medzi miestnym obyvate\u013estvom vybudovan\u00e9 v\u00e1\u017een\u00e9 postavenie.<\/strong> Dokonale poznal technol\u00f3giu spracovania \u017eeleza, ale i miestne zvyklosti pou\u017e\u00edvan\u00e9 pri pr\u00edprave hospod\u00e1rskeho n\u00e1radia. To posl\u00fa\u017eilo aj pre vytrhnutie bo\u013eav\u00e9ho zuba \u010di pri hojen\u00ed r\u00e1n na noh\u00e1ch hospod\u00e1rskych zvierat.<\/p>\n

Jasne zadelen\u00e1 pr\u00e1ca<\/h2>\n

Netreba zab\u00fada\u0165 ani na kol\u00e1rov, tok\u00e1rov, debn\u00e1rov \u010di koryt\u00e1rov, ktor\u00ed zabezpe\u010dovali dostatok dreven\u00fdch ma\u017eiarov, st\u00fap, m\u00fa\u010dnic, sudov na kapustu, kor\u00fdt na pe\u010denie chleba, vedierok, dbaniek na m\u00fatenie masla, \u0161af\u013eov, ba\u010dovsk\u00e9ho riadu at\u010f. Ka\u017ed\u00fd ro\u013en\u00edk si okrem in\u00e9ho vedel doma vyrobi\u0165 jednoduch\u00fd riad, potrebn\u00fd pri jeho hospod\u00e1rstve, \u010di zariadenia potrebn\u00e9 v ma\u0161tali ako r\u00f4zne rebriny, \u017e\u013eaby, lopaty, vidly, \u0161afle a putne na nap\u00e1janie dobytka.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou bolo tie\u017e v\u0155bov\u00e9 pr\u00fatie, ktor\u00e9 sa vyu\u017e\u00edvalo na pletenie nesmierne u\u017eito\u010dn\u00fdch ko\u0161\u00edkov a\u00a0op\u00e1lok.<\/strong> V\u00e4\u010d\u0161ie pleten\u00e9 ko\u0161e sl\u00fa\u017eili na pren\u00e1\u0161anie \u010di uskladnenie po\u013enohospod\u00e1rskych produktov, na k\u0155menie dobytka, ale aj na pren\u00e1\u0161anie mal\u00fdch det\u00ed na pole pri \u010dasovo n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch po\u013en\u00fdch pr\u00e1cach.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00e9 remesl\u00e1, samozrejme, vykon\u00e1vali aj opa\u010dn\u00e9 pohlavia. \u017deny<\/a> zaoberaj\u00face sa tkan\u00edm pl\u00e1tna volali \u201eknapki\u201c. Na starosti mali tie\u017e predaj samotn\u00e9ho \u013eanu, \u013eanov\u00fdch nit\u00ed \u010di \u013eanov\u00e9ho semena.<\/strong> Ke\u010f\u017ee technika spracovania bola na n\u00edzkej \u00farovni, aj vyroben\u00e9 pl\u00e1tno bolo menej kvalitn\u00e9. Aby sa ale pl\u00e1tno stalo predajnej\u0161\u00edm, bolo r\u00f4zne upravovan\u00e9, napr. v mang\u013eoch (stroje, na ktor\u00fdch sa pre\u0165ahovan\u00edm medzi dvoma tesn\u00fdmi valcami hladia tkaniny).<\/p>\n

Remesl\u00e1 treba dr\u017ea\u0165 pri \u017eivote!<\/h2>\n

Obraz remesla sa za\u010dal meni\u0165 rozvojom priemyslu a premien v spolo\u010dnosti. Epocha pary a elektriny umo\u017enila lacnej\u0161iu v\u00fdrobu tovaru, ktor\u00fd systematicky a ne\u013e\u00fatostne potl\u00e1\u010dal ru\u010dn\u00fa v\u00fdrobu.<\/strong> D\u00f4sledkom tohto javu bolo schudobnenie dedinsk\u00e9ho obyvate\u013estva a postupn\u00fd \u00fapadok niektor\u00fdch tradi\u010dn\u00fdch \u013eudov\u00fdch remesiel.<\/a><\/strong> K remeseln\u00edckym technik\u00e1m sa \u013eudia vr\u00e1tili z nutnosti v pohnut\u00fdch \u010dasoch prvej a druhej svetovej vojny. V s\u00fa\u010dasnosti sa \u010doraz viac presadzuje ochrana a op\u00e4tovn\u00e9 pozdvihnutie tradi\u010dn\u00e9ho remesla, prostredn\u00edctvom organizovania mnoh\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed, v\u00fdstav a tie\u017e jarmokov. Jedn\u00fdm z\u00a0t\u00fdch tradi\u010dn\u00fdch, ktor\u00fd sa ka\u017edoro\u010dne kon\u00e1 u\u017e od roku 1991, je…<\/p>\n

Festival \u013eudov\u00fdch remesiel v Ke\u017emarku<\/h2>\n

Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesto dostalo pr\u00e1va od uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea B\u00e9la IV. v roku 1269. V\u00fdhodn\u00e1 poloha mesta pri d\u00f4le\u017eit\u00fdch obchodn\u00fdch cest\u00e1ch, sp\u00e1jaj\u00facich Orient so severom Eur\u00f3py, ur\u00fdchlila jeho hospod\u00e1rsky rozvoj. V 15. – 19. storo\u010d\u00ed tu pracovalo\u00a040 remeseln\u00edckych spolo\u010denstiev – cechov. Po celej Eur\u00f3pe presl\u00e1vili Ke\u017emarok farbiari, stol\u00e1ri, tk\u00e1\u010di, s\u00fakenn\u00edci, ihl\u00e1ri aj zlatn\u00edci.<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Na sl\u00e1vne remeseln\u00e9 a cechov\u00e9 trad\u00edcie nadviazal festival \u013eudov\u00fdch remesiel pod n\u00e1zvom Eur\u00f3pske \u013eudov\u00e9 remeslo. <\/a><\/strong>Dnes je tento festival vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm medzin\u00e1rodn\u00fdm kult\u00farno \u2013 spolo\u010densk\u00fdm podujat\u00edm. Vy\u0161e sedemdesiat dobov\u00fdch st\u00e1nkov pre remeseln\u00edkov, hrad, jeho n\u00e1dvorie a architekt\u00fara me\u0161tianskych domov na hradnom a hlavnom n\u00e1mest\u00ed dotv\u00e1raj\u00fa vz\u00e1cne prostredie a neoby\u010dajn\u00fa atmosf\u00e9ru. Viac ako 180 remeseln\u00edkov a \u013eudov\u00fdch umelcov zo Slovenska a zahrani\u010dia predv\u00e1dza pred zrakmi n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov do p\u00e4\u0165desiat druhov remesiel.<\/p>\n

Pre milovn\u00edkov z\u00e1bavy, humoru a folkl\u00f3ru je po\u010das troch dn\u00ed E\u013dRO pripraven\u00fd bohat\u00fd program na troch javisk\u00e1ch v\u00a0are\u00e1li. Pre deti je pripraven\u00fd zauj\u00edmav\u00fd program, atrakcie, b\u00e1bkov\u00e9 divadlo, jazda na pon\u00edkoch a in\u00e9. Vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 s\u00fa aj detsk\u00e9 atrakcie, v\u010faka ktor\u00fdm si m\u00f4\u017eu rodi\u010dia v pokoji vychutna\u0165 ponuku festivalu, k \u010domu \u00faspe\u0161ne prispieva aj Centrum vo\u013en\u00e9ho \u010dasu.<\/a><\/strong><\/p>\n