Goral. Ideálny človek, ktorému by sa mal každý podobať

Hrdí, čestní a priami ľudia, vzhľadom na región a podmienky čeliaci ťažkým výzvam, ktoré museli denne zdolávať. Presne takýto boli praví Gorali, ktorých je dnes už ale ako šafranu. Pripomeňme si život našich predkov, preukážme im česť a hlavne sa ich snažme v mnohých veciach napodobiť! Prečo, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

História mentálnej aj fyzickej zdatnosti

Poďme pekne po poriadku. Najskôr by sme mali vyskúšať stroj času a zablúdiť trochu do minulosti. Fyzická sila, podmienená duchovnou čistotou, totiž odjakživa zdobila nejedného typického Gorala. Preto si zaslúži pozornosť.

Gorali sa od obyčajných sedliakov aj od ľudí mesta odlišovali mentalitou i ohnivým temperamentom. Spôsob života a životná úroveň goralských obcí sa oproti minulosti výrazne zmenili. Spomienky na ne aspoň sčasti oživuje časť venovaná ľudovej architektúre, poľnohospodárskym podmienkam či chovu hospodárskych zvierat.

Priam až exotický kmeň

Gorali sú etnickou skupinou, ktorá pochádza z Balkánskeho polostrova. K nám prišli počas tzv. valaskej kolonizácie medzi 14.–17. storočím. So sebou si priniesli kultúru a architektúru, no prostredie hôr ich do istej miery izolovalo, preto sa ich zvyky vyvíjali úplne iným spôsobom. Etnografi aj spisovatelia ich od 19. storočia plný nadšenia opisovali veľmi exoticky, pateticky, priam akoby objavili zabudnutý africký kmeň. Stereotypom sa stal obraz gorala slobodne a bez strachu skáčuceho po skalách, lezúceho na nedostupné štíty a nebojácne pozorujúceho krajinu pod sebou.

Máme sa od nich čo učiť

Životné podmienky od stredoveku až približne do 2. svetovej vojny boli na slovenskej aj poľskej strane Tatier veľmi podobné. Po obidvoch svahoch boli ľudia vystavení vrtochom horského počasia, bojovali so skalnatou pôdou, pásli stáda na vyprahnutej tráve. Zakúšali aj podobné ekonomické podmienky – od zdierajúcich zemanov, cez rôzne vzbury až po následné zbojníctvo. Hory v tomto čase predstavovali vo vedomí ľudí nížin aj pánov miesto duchov a divej zvery, ktorému je lepšie sa vyhnúť. Okrem zbojníkov Tatry obývali a využívali prevažne pastieri, drevorubači, baníci a hľadači pokladov.

S ekonomickým rozvojom tatranských regiónov začal zosilňovať turistický ruch, ktorý sem zavial množstvo etnografov a umelcov. Tých fascinovala inakosť podhorského obyvateľstva, no hlavne jednoduchosť a zároveň osobitosť goralov. Z postavy gorala tak stvorili obraz ideálneho človeka.

Za návštevu nič nedáte, len získate!

U nás v dnešnej dobe stretnete goralov v oblasti severných Kysúc či hornej Oravy. V najpočetnejšom množstve ich však zastihnete v podtatranskom regióne, na Spiši. Samozrejme, aj v blízkosti Belianskych Tatier, teda celom okolí Penziónu Kamzík, určite natrafíte na nie jedného gorala či goralku. Keď si teda budete najbližšie vyberať nejaký víkendový alebo dlhší pobyt, odporúčame vám práve ten, ktorý je celý nabitý goralskou silou.

Vrchári, horali či gorali. Môžete si kľudne vybrať, ako na nich budete do hôr volať. No známe prirovnanie, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, v tomto prípade neplatí. Spomedzi skál sa na vás dovalí jedine hudba a spev tradičných goralských piesní. Ich skladby valašského folklóru sa síce podobajú charakteru slovenských pesničiek, niektoré si však prispôsobili do svojho nárečia, ktoré majú poľské črty a ktoré ich tak dostatočne charakterizujú.

Goralu, czy ci ne žaľ

V najznámejšej goralskej pesničke je výstižne odzrkadlený spôsob života v ťažkých podmienkach. „Goralu, či ti nie je ľúto odchádzať z rodného kraja. Smrekových lesov i hôľ, i tých potokov striebristých. I goral na hory pozrel a utieral slzy rukávom. I hory opustiť treba, kvôli chlebu, pane, kvôli chlebu…“

Na záver by sme vám chceli poradiť jednu vec, ktorá vám zaručene pomôže nadobudnúť nevídanú silu a vitalitu. Začnite vzhliadať ku goralom. Nemusíte sa hneď pretransformovať na gorala, skúste sa mu len podobať. Dnes ich už nie je mnoho. Práve to, že nám môžu ísť príkladom, ich posilňuje k tomu, aby goralské zvyky a tradície zachovávali nažive čo možno najdlhšie.

Tak teda, „dovidženia!“

Zapamätajte si, že zdravie, imunita a vytrvalosť, nikdy nepozostávali z nejakých tabletiek či nadopovaných jedál, ktoré máme tak radi. Ani v novodobej laserovej technike so sedavým spôsobom života nie je pes zakopaný. Všetko je to o vašom prístupe k zdravému životu, ku každodennému pohybu, ale i relaxu.

Spravte si konečne dovolenku od počítačov, mobilu či TV, zaobstarajte si poriadnu obuv a vybehnite do hôr. Dýchajte len ten najčistejší vzduch, potešte žalúdok tradičnou stravou, opláchnite ho prameňom šťastia, uvoľnite sa vo wellness a oddýchnite si v útulných apartmánoch rezortu Kamzík. Iba tak „pričuchnete“ k pravému goralskému charakteru.

zdroj: goraltradicna.sk, M. Jagnešáková – Gorali na Orave, K. Laučíková – Mýtus Gorala a nemýtus Horala v literatúre o Tatrách
foto: Jozef Pitoňák